"Životný príbeh."

"Ako 14-ročný som zomrel, na zápal mozgových blán."

"Už ma pochovávali, ležal som v truhle."

"Nechal som si fotografie z truhly na pamiatku." "Všetko sa to ale začalo skôr".

"Raz som kradol na poli zemiaky, keď sa mi zjavila pekná biela pani. Stalo sa to v lese. Mal som trinásť rokov a nevedel som ani kto to je, ani čo to má znamenať. Niekto totiž na poli vykríkol, že idú strážnici a tak som utekal do lesa. Schoval som sa za strom a ona sa objavila. Najprv sa mi zdalo, že je vzdialená tisícky sveteľných rokov, ale bola blízko... bol som ako omámený, telo nič nevnímalo… Pozerala na mňa a ja som chápal čo rozpráva. Len duchom som vnímal, čo vlastne chce. Povedala: Budeš pomáhať ľuďom a budeš najlepším a veľa národov sa o tebe dozvie. Nerozmýšľal som vtedy nad tým a nevedel som si predstaviť o čo vlastne ide. A potom prišli kone a starý pán s vozom. Odviezol ma i s vrecom zemiakov domov. Viete bol som vtedy chudučký a malý. Mama sa ma pýtala ako som mohol doniesť toľko zemiakov. Vravím jej, že jeden starý pán mi ich doniesol na koňoch. Ale mama na to, že žiadne kone tu neboli. Nevedel som to vysvetliť. Keď mi išlo na štrnásty, dostal som zápal mozgových blán, tuto ma operovali a zomrel som… Dva dni som bol v truhle a na tretí deň som z nej vstal."

"Pamätám sa na niečo, keď som bol na onom svete."

"Áno… prechádzal som cez veľké tŕnie. Strašne ma to bolelo, bolelo ma celé telo a veď som nebol až taký hriešny… Potom som prišiel na miesto kde bola obrovská radosť a pocítil som veľké potešenie. Také veľké, že na to neexistujú ani slová. A biela pani tam zasa sedela a povedala mi: Požehnávam ťa medzi živými."

"Tá pani bola veľmi pekná. Povedala mi tiež, že Ježiš ma neprijme, lebo sa ešte vrátim naspäť. Znovu zopakovala, že ma požehnáva medzi živými a nech idem dole, pretože budem pomáhať ľuďom a povedala mi... "Na koho dáš ruku ten v mene Ježiša bude na dôkaz zdravý." Pozrel som na svoje telo a bolo mi za ním ľúto. Plakal som a potom som sa do tela vrátil…"

"Medzi tým ubehli dva dni čo som bol vtedy ešte ako chlapec - Tibor Pačan vystavený v truhle. Dodnes na dedinských pohreboch trikrát truhlu symbolicky spustia nad posledným z prahov domu a tak aj vtedy… "

"Vykopol som veko na rakve."

"Všetci sa rozutekali, len mama nie. Nenechala ma práve preto pitvať, lebo tušila, že nie som mŕtvy. Mala sen, v ktorom sa dozvedela, že žijem."

"Tí čoho niesli rakvu ma pustili, poranil som si chrbticu. Keď som vstal z truhly a vyšiel na dvor, niektorí z pohrebných hostí omdleli… "

"Pripomenul som si slová bielej pani, zakrátko som začal liečiť. Nie verejne, ale tajne, veď bol ešte hlboký socializmus. "

"Pomohol som mnohým i komunistickým prominentom. Keď bieda pritlačí aj ideológia sa odprace do kúta."

"Choroba je slovo, ktoré znamená bolesť."

"Telo je boľavé a trápi sa. Prečo ochorieme? Záleží na našom duchu. Podľa neho funguje telo. Dôležité je to ako si človek váži svoje telo, ako si ho cení a ako veľmi hreší, s kým pracuje, či niekomu ublížil. Pri ochorení sa určite stala niekde nejaká chyba. Niekomu sme ublížili, alebo niečo zlé urobili. Duch si totiž páchané zlo premieta do seba, ale napráva ho až prostredníctvom tela. Keď je duch v pohode tak vniká do radosti a chuti žiť. Ak človek robí zle, duch nemá otvorené cesty a preniká telo bolesťami. Iste, naše telo je síce hmotné ale máme svoje ego, ktoré nám rozkazuje a každý máme svojho ducha."

"Po určení diagnózy liečim energiou. Dostávam ju od Pána Ježiša Krista. Vždy v mojej duši prebehne smútok nad chorým a často prebieha to akoby som bral na seba jeho bolesť. Presne tú a v intenzite, ako ju prežíva pacient."

"Modlitbou k Pánovi Ježišovi Kristovi a Márii. Prosím, aby ma posilnili, aby som vydržal pomáhať."

                                                                                                                                      Tibor Pačan